Pohrebná sv. omša – Majka Kuželová


Pohrebná sv. omša – Majka Kuželová – Miletičova – kostol Márie Pomocnice kresťanov

1.č. Mudr. 11, 22-26; Ž 116; 2.č. 1 Kor 15, 51-57; Ev. Lk 12, 35-40

Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať. A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“

Múdro chápať veci a odhaľovať ich zmysel, znamená vidieť ich ako Boží dar a chápať ich v zameraní na našu večnosť. Boh Otec totiž vo svojej prozreteľnosti sa stará o nás ďaleko dopredu.

Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.

Môžeme si predstavovať Majku na ostatnom stretku. A môžeme si predstavovať aj jej stretnutie, Ako ju posadil k stolu a začal obsluhovať...

Správny výklad Písma znamená, že skutočnosť zachytenú v biblickom texte aplikujeme na dnešnú situáciu - v našich podstatne iných podmienkach.

Učiteľ múdrosti hodnotí  a zvažuje nové veci - a všetky vidí v kontexte Božieho zákona a Božej múdrosti.

SZ mal vo veľkej úcte Božie meno a preto ho síce mohol napísať ale nemohol ho vyslovovať. Svet okolo nás poznáme ale nevidíme všetky súvislosti. Izraelita dostáva na to odpoveď v Božom zjavení.

Ale keď pozrieme do súvislostí, zisťujeme že ľudská múdrosť má svoje ohraničenia a svoje omyly. Každý človek, ktorý úprimne hľadá to, čo je skryté za vecami, čo je podstatou, zbadá aké sú súvislosti... Ten je na bezpečnej ceste k Bohu. Boh mu prichádza v ústrety a jeho ľudskú múdrosť dopĺňa svojou Božou múdrosťou.

Lebo - kresťanstvo je podľa Krista poslanie. A do tohoto poslania inšpiruje Sv. Duch. Takže poslanie Krista,  Ducha a Cirkvi je jedno a to isté. Duch Svätý príde, my Ho spoznáme, navždy bude s nami, zostane s nami; naučí nás všetko a pripomenie nám všetko, čo nám Ježiš povedal a vydá o ňom svedectvo; povedie nás k celej pravde a oslávi Krista. A nás, ak sa mu nebudeme vzpierať premení z hriešnikov na svätých. Je zaujímavé, že sv. Ján Pavol II. vo svojom liste NMI do tretieho tisícročia naznačuje práve program svätosti. A to nie je nič iné ako Ježiš Kristus. A pápež František ho ponúka vo forme blahoslavenstiev. Majka bola na tejto ceste svätosti.

Cirkev vybavená darmi svojho Zakladateľa, verne zachováva Jeho prikázania lásky, pokory a sebazaprenia, dostáva poslanie hlásať kráľovstvo Kristovo a Božie a zakladať ho medzi všetkými národmi.

Jeden muž spomína: Ako dieťa bol som chlapcom oduševneným za modlitbu a pobožnosti. Istej noci som sa zúčastnil na modlitbovom bdení spolu s otcom ... Všetci, ktorí boli s nami, začali zrazu zaspávať a po chvíli už hlboko spali.

Povedal som preto svojmu Otcovi: Nikto z tých spáčov nie je schopný otvoriť oči a zodvihnúť hlavu, aby sa pomodlili svoju modlitbu. Niekto by si mohol pomyslieť, že zomreli...

Môj otec odpovedal: Môj milovaný syn, prial by som si, aby si aj ty spal namiesto toho, aby si ohováral.

Jeden starší človek sa dozvedel o hriechu iného a pohoršoval sa: Akú len hrozne zlú vec urobil, aký hriech. Anjel pred neho predniesol dušu onoho človeka, ktorý zhrešil a spýtal sa ho: Pozri sa. Ten ktorého si odsúdil zomrel. Kam chceš aby som ho poslal - do Kráľovstva šťastia alebo do večného ohňa trestu?

Ten pohľad na dušu, tým mužom tak otriasol - hovorí Doroteus z Gazy - že zbytok života strávil v náreku, slzách a ťažkej práci a prosil Boha, aby mu odpustil jeho hriech...

Nechceme teraz vyzdvihovať a chváliť Majku – čo sa s ňou bude diať, to necháme na Pána. Ale to, že sme ju zažili, že bola medzi nami – to je výzva mnohému vo vzťahoch sa učiť od nej. Takže keď si na ňu budeme spomínať medzi sebou – zoberme to ako výzvu.

  • Tam, kde je Evanjelium, tam je revolúcia.
  • Evanjelium nás nenecháva v nerušenosti.
  • Burcuje nás, je revolučné.
  • Ak má človek dobré srdce, ak má predispozíciu k láske, tak potom pochopí, že každé Božie slovo musí byť stelesnené až do konečných dôsledkov.

Láska nepozná hranice: je možné milovať svojho manžela/manželku, svojho priateľa a dokonca aj svojho nepriateľa v úplne novej perspektíve.

  • Občas sa doma stávame nepriateľmi. Ale kresťanstvo sa zo seba nedá zhodiť, možno ho iba zanedbávať a potom ľahko prejdeme aj doma do nepriateľstva. Ale...
  • Viera je umenie žiť s Bohom...
  • Tieto obrazy v kostole Márie Pomocnice nám veľa napovedávajú, lebo zakiaľ sa Cyril Uhnák prepracovával k týmto výsledným obrazom musel spracovať možno aj 500, ba aj viac štúdií a skíc. Rovnako aj Majka v istej chvíli začala tvoriť a postupne nám všetkým ukazovala umenie žiť s Bohom. Preto jej modlitba bola pozitívna: Modlila sa za všetkých, konkrétnych ľudí, ktorí jej boli sympatickí, ako aj za tých, ktorí jej boli antipatickí, za tých, ktorí boli priateľskí i za tých, ktorí boli nepriateľskí... Keď sa vo vnútri usilovala prekonávať pocity žiarlivosti, závisti a chute priať niekomu zle – začínala milovať.
  • Aj ty sa drž týchto pocitov a postojov. Umožni im rásť. Osvoj si chuť hovoriť o druhých dobre a keď nemôžeš tak mlč. To bude znak toho, že sa usiluješ milovať Boha. Aj tomuto sa uč od Majky. Pápež František nás svojimi signálmi upriamuje na život „v ktorom viera nie je vedomosť, ktorú možno získať z kníh, ale umenie žiť s Bohom, ktoré si osvojujeme na základe skúsenosti tých, ktorí nás predišli na ceste.“ A Majka nás predišla...