Pohrebné obrady Majky Kuželovej


Pohrebné obrady Majky Kuželovej na cintoríne

 

1.č. Rim 6, 3-4. 8-9; Ev. Jn 17, 24-26

 

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.

Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“

 

Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja...

Verím, že tieto Ježišove slová sú prianím a túžbou aj pri Majke.

Majka však naše uvažovanie nepotrebuje. Potrebujeme ho my, ktorí tu stojíme či sedíme v Božej prítomnosti. Aj ja aj Vy.

Prítomnosť Pána prebýva v konkrétnej a reálnej rodine, so všetkými jej trápeniami, zápasmi, radosťami a každodennými zámermi. (AL 315)

  • Keď sa žije v rodine, ťažko predstierať a klamať, nemôžeme nosiť masku.
  • Ak túto autentickosť oživuje láska, vládne v nej Pán - so svojou radosťou a pokojom.
  • Duchovnosť rodinnej lásky sa skladá z tisícov reálnych a konkrétnych gest.
  • V tejto rôznosti darov a stretnutí, ktorých prostredníctvom dozrieva spoločenstvo, má Boh svoj vlastný príbytok.

Táto oddanosť spája «ľudské hodnoty s božskými» (Gaudium et Spes 49), pretože je plná Božej lásky.

 

Mnohí z nás poznali Majku v tomto kontexte ako manželáčku, no sú tu aj tí, ktorí ju poznali ako silnú modlitbovú dušu. Aj otvorenú počúvajúcu dušu. Aj slúžiacu v hnutí Život a svetlo.

 

Sv. František Saleský hovorí, že manželstvo je občas aj trpké.

Preto ak chceme mať z manželstva duchovný osoh, mu­síme byť úprimní. Musíme sa pozrieť na svoje sklamania i ťažké zlyhania a postaviť sa zoči-voči svojmu sebectvu. Prečo je to tak? Lebo existuje oveľa zá­sadnejšia otázka než to, ako „vylepšiť“ manželstvo:

Čo ak Boh neustanovil manželstvo, aby nám bolo „ľahšie“?

Čo ak má s ním Boh v pláne niečo, čo presahuje naše šťastie, pohodlie i túžbu byť zaplavený radosťou, akoby tento svet bol dokonalé miesto?

Čo ak Boh stvoril manželstvo skôr preto, aby sme sa stali svätými, ako preto, aby sme boli šťastnými?

Čo ak, ako naznačuje sv. František Saleský, by sme mali prijať jeho trpkosť, pretože z nej sa môžeme naučiť získavať zdroje, ktoré potrebujeme, aby sme mohli stáčať „med svätého života“?

Vôbec nemám v úmysle tvrdiť, že šťastie a svätosť si odporujú. No na druhej strane si myslím, že najšťastnejší a najradostnejší život žijeme, keď kráčame v poslušnosti.

Jeden muž spomína: Raz sa ma môj brat raz pýtal na život v manželstve. Na chvíľu som sa zamyslel a povedal som: „Ak chceš slobodne slúžiť Ježišovi, tak nie je o čom - zostaň slobodný. Manželstvo zaberá kopec času. Ale ak sa chceš viac podobať na Ježiša, neviem si predsta­viť nič lepšie ako manželstvo. Život v manželstve núti človeka če­liť takým charakterovým chybám, s akými by nikde inde kon­frontovaný nebol.“

Začal som si uvedomovať, že môžem ďalej žiť svoj vzťah s Bohom skrze manželstvo a nielen navzdory nemu.

Manželstvo ma nemá brzdiť v dosahovaní duchovných mét; naopak, má mi pomôcť, aby som ich dosiahol.

Kresťanské manželstvo, odraz spojenia medzi Kristom a jeho Cirkvou, sa naplno uskutočňuje v spojení medzi jedným mužom a jednou ženou, ktorí sa jeden druhému navzájom darujú vo výlučnej láske a v slobodnej vernosti, patria si až do smrti a otvárajú sa pre odovzdávanie života, zasvätení sviatosťou, ktorá im poskytuje milosť, aby sa stávali domácou Cirkvou a kvasom nového života pre spoločnosť.(AL 292)

Sv. Ján z Kríža, pripomína, že „budeme súdení podľa lásky.“

Tomáš Kempenský napísal, že „čim viac telo slabne súžením, tým väčšmi silnie duch vnútornou milosťou. Ba neraz, keď sa človek chce z lásky pripodobniť Kristovmu krížu, býva natoľko posilnený v útrapách a protivenstvách, že by ani nechcel byť bez bolesti a utrpenia.

Kto si myslí, že zostať verným je ľahké, je na omyle. Nebohý teológ Otto Piper, hovoril, že „v man­želskom zväzku je vždy aj štipka ne­dôvery.“ Preto si mladomanželia sľubujú že sa budú milovať „až kým ich smrť nerozdelí“, lebo vieme, že ich sľub bude v našej spoločnosti ťažko skúšaný.

Každý, kto vstupuje do manželstva, sa raz ocitne v situácii, keď to v ňom začne škrípať. Manželský sľub sa skladá naj­mä kvôli takýmto chvíľam. Na očakávaný boj nám dal Boh sviatostnú pomoc, silu naplniť sľuby. V tomto boji sa z nás stávajú ušľachtilejší ľudia.

Konkrétna láska sa stáva naliehavou nutnosťou, podriaďujú sa jej všetky ostatné prejavy duchovného života.

Otto Piper pokračuje: „Ak je manželstvo pre mnohých sklamaním, môže za to ich nečinná viera. Ľudom sa nepáči, že Božie požehnanie nájdu iba vtedy, keď ho vytrvalo hľadajú (porov. Mt 7, 7 a Lk 11, 9). Manželstvo je dar : úloha, ktorú treba splniť.“

Neutekajte z manželských bojov. Prijmite ich. Usilujte sa prostredníctvom nich rásť. Primknite sa skrze ne bližšie k Bohu a pripodobňujte sa Ježišovi Kristovi.

Pokúsme sa s takou vnútornou disponovanosťou s vnútornou láskou, ktorá ovládne náš vonkajšok pristupovať k manželovi, manželke, k synovi, dcére, bratovi, sestre, otcovi i mame... A uvidíš, ba priam pocítiš lásku...