Texty k Liturgii domácej cirkvi na Slávnosť Najsvätejšej Trojice - 2020


7. júna 2020 

Slávnosť Najsvätejšej Trojice

Liturgia domácej Cirkvi

Prečo sláviť doma?

Nezmenšujeme hodnotu účasti na liturgii v kostole či sledovanie cez masmédiá. Toto nie je alternatíva ale pravá domáca liturgia. Je to slávenie a vedomie, že sme domácou Cirkvou.

Tam, kde sú manželia, ktorí majú sviatosť manželstva, tam je garantovaná aj prítomnosť Ježiša (AL 315). A kde je Ježiš, tam je aj Duch Svätý. A tam je aj Boh Otec. A spolu slávime aj túto slávnosť.

Manželia silou daru, ktorý prijali „sú neustálym znamením toho, čo sa udialo na kríži... manželstvo, ako každá iná sviatosť, je spomienkou, uskutočnením a proroctvom tejto udalosti spásy“ (FC 13). Kresťanská rodina sa má starať aj o to, aby slávila aj doma, spôsobom primeraným pre jej členov, obdobia a sviatky liturgického roka. A aj túto významnú slávnosť, lebo v Trojici je zobrazená kresťanská rodina. Trojičný Boh je spoločenstvom lásky a rodina je jeho živým odrazom (AL 11).

Aby sa mohla kresťanská rodina pripraviť doma na bohoslužbu, ktorú koná Cirkev a aby v nej mohla pokračovať, má používať súkromnú modlitbu, ktorá jestvuje v rozmanitých formách. Táto jej rozmanitosť svedčiaca o mimoriadnom bohatstve, ktorým Duch Svätý oživuje kresťanskú modlitbu, zodpovedá rôznym životným požiadavkám a situáciám toho, kto svoju myseľ obracia k Bohu. (FC 61)

Pápež František potvrdzuje a prehlbuje tento význam (Al 161) rodina je kristologickým znamením, pretože ukazuje blízkosť Boha, ktorý zdieľa život človeka, zjednotiac sa s ním vo vtelení, na kríži a pri vzkriesení. Je znamením Krista, pretože zjavuje Krista, ktorý prešiel Veľkou Nocou.“ Odtiaľ pochádza radosť, že všetci manželia aj doma dokážu vyjadriť a mať účasť na veľkom tajomstve (por. Ef 5, 32).

V tej domácnosti, kde nie je prítomná sviatosť manželstva, tam sa môže a musí sa dať rovnako sláviť liturgia spoločne, z moci sviatosti krstu a v istote, že Ježiš je prítomný tam, „kde sú dvaja lebo traja zjednotení v mojom mene, tam budem ja s nimi (Mt 18,20)“  Iba toto dáva zmysel, aby sme si pripomínali, že všetko čo sa deje doma je domácou liturgiou.

Chceme však pripomenúť, že rodina nie je cieľovým bodom, ale iba miestom, odkiaľ sa vychádza, aby sme v Eucharistii spolu vytvárali veľkú rodinu, komunitu, Kristovo telo, ktorým je Cirkev.

Pokračujeme v čoraz širšom slávení sv. omší v kostole (so šachovnicovým sedením prítomných veriacich), liturgia domácej cirkvi je pretrvávajúco aktuálna nielen teraz, keď sú ešte obmedzenia, ale bude aktuálna aj „v normálnom čase“, pretože domáca cirkev je stále aktuálne doma prítomná. A potrebuje sláviť, v rozličných formách a časových ohraničeniach, svoje slávenie – môže mať podobnú formu, ako má táto, ale môžeme ju tvoriť aj podľa situácii a kreatívneho prístupu. Vždy je tam dôležitá prítomnosť čítania Božieho slova a takto to ponúkame aj dnes.

Učme sa tomu a zdieľajme s ostatnými rozličné spôsoby slávenia. A pritom čerpajme aj zo slávení Eucharistie v kostoloch. Lebo Cirkev aj domáca cirkev žije z Eucharistie.

Úvod

Rodina, manželia a osoby, ktoré sú doma sedia okolo stola, ktorý používajú na každodenné stolovanie. Tento stôl je odkazom na oltár, eucharistický stôl pre rodinu božích detí.

Môžeme naň pripraviť sviecu, Sväté Písmo a aj obraz svätého, ktorý je pre rodinu vzácny.

Najmladší člen rodiny môže zapáliť sviecu, ktorej svetlo je znakom prítomného Pána Ježiša.

Túto modlitbu vedie otec alebo mama, ale malí i veľkí sa zapájajú do prípravy, do čítaní i odpovedí, ktoré je potrebné si dopredu dohodnúť a pripraviť. Ak je v rodine zvykom spievať spolu môže sa zaspievať aj vhodná pieseň.

 (Napríklad dnes pieseň k Duchu Svätému: Duchu Svätý príď k nám... )

Jeden z rodičov vedie modlitbu (V.) ďalší sú lektori (L)  alebo odpovedajú spolu (S)

Začiatok

Začíname znakom kríža.         

      V.      V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

S.      Amen.      

V.      Kristus vystúpil k Otcovi! 

S.      Pán je po jeho pravici!            

Modlitba k Duchu Svätému 

V. Ó Duchu Svätý, láska ktorá prichádza od Otca a od Syna, nevyčerpateľný prameň milosti a života, túžime sa ti celí zasvätiť, so všetkým, čo nám patrí a so všetkým čím sme.

Predkladáme pred tvoju tvár naše nádoby s trochou špinavej vody. Zmeň ju, premeň ju na víno tvojej radosti. Odstráň od nás všetko, čo je nepotrebné, osloboď nás od našich egoizmov, od našich márností a naplň nás svojou pokornou láskou. Daruj nám milosť, aby sme mohli žiť naplno tvoju slávnu prítomnosť.

Amen.

(Aj dnes na začiatku spievajme k Duchu Svätému napr. JKS 217-  Duchu Svätý príď z neba, alebo Príď už, príď Duchu Stvoriteľu...)

Výzva      

V. V dnešnú nedeľu, v deň slávnosti Najsvätejšej Trojice, silnejšie cítime puto, ktoré nás zjednocuje - lebo náš Boh vo svojom najvnútornejšom tajomstve nie je samotou, ale rodinou, pretože v sebe má otcovstvo, synovstvo a podstatu rodiny, ktorou je láska. Slávime túto slávnosť a aj dnes ponúkame na zamyslenie známu modlitbu k Duchu Svätému Veni Creator Spititus:

Ant. 1 Tebe chvála a plesanie na večné veky, blažená Trojica.

Oslava Pána

(môžeme recitovať striedavo na dva hlasy)

 

L 1 - Príď, Duchu Svätý, tvorivý,

príď svojich verných navštíviť;

naplň nám srdcia milosťou,

ktoré si stvoril múdrosťou.

 

L 2Tešiteľom si nazvaný,

dar Boží z neba nám daný,

zdroj živý, láska, oheň v nej

i pomazanie duchovné.

 

L 1Ty, darca darov sedmorých,

prst Boží v dielach stvorených;

ty, prisľúbenie Otcovo,

dávaš reč, slovo Pánovo.

 

L 2Osvieť nás, ducha posilňuj,

do sŕdc vlej lásku ohnivú;

keď telo klesá v slabosti,

vzpriamuj ho silou milosti.

 

L 1Pred nepriateľom ochráň nás,

svoj pokoj daj nám v každý čas;

nech vždy pod tvojím vedením

vyhneme vplyvom škodlivým.

 

L 2Nauč nás Otca poznávať

a jeho Syna milovať

a v teba, Ducha obidvoch,

daj veriť vždy, vo všetkých dňoch. Amen.

Ant. 1 Tebe chvála a plesanie na večné veky, blažená Trojica.

Úkon ľútosti

V. Pane, dnes Ťa chceme poprosiť o odpustenie za každú chvíľu, keď sme boli zaujatí sebou, a nevideli sme Tvoju Prítomnosť v druhých, že sme zatvorili pred nimi svoje srdce a nedovolili sme Tvojmu Svätému Duchu, aby nás uschopnil rásť v láske.

Držiac sa za ruky a pozerajúc sa do očí povedzme (Držiac sa za ruky a pozerajúc si do očí to môžu urobiť aj súrodenci):

L1 Odpusť mi, keď som Ťa v tomto týždni dosť nemiloval/la.

Prepáč mi, keď som Ťa nevedel/la prijať tak, ako si to potreboval/la, keď som Ti venoval/la pozornosť zo zištných dôvodov, keď som mal/mala očakávania, že zmeníš svoje správanie, namiesto toho, aby som sa tešil/la z toho aký/á si.

S. Odpusť nám, Pane.

L2 Odpusť mi, keď som Ťa v tomto týždni dosť nemiloval/la.

Prepáč mi, keď som ťa nepočúval/a, a nemal/a som dosť súcitu s tvojimi ranami, keď som nebol/a schopný/á odhaliť a otvoriť Ti moje srdce. Odpusť mi, keď som sa držal/a svojich predstáv, alebo ťa posudzoval/a. Prepáč mi, za každý kompliment, ktorý som nevyslovil/a, za každý roztržitý pohľad, za každý bozk, ktorý som Ti nedal.

S. Odpusť nám, Pane.

V. Na znak ochoty nášho zmierenia sa srdečne objímme.

Počúvajme Slovo

V.      Teraz Ťa, Otče, prosíme, aby si nám daroval povedomie, že v tomto momente Ježiš hovorí ku každému z nás.

L .     Z ev. podľa Jána - Jn 3, 16-18

Boh poslal svojho Syna, aby sa skrze neho svet spasil

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.

Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.

Komentár z rozličných zdrojov a najmä z Amoris laetitia upravil don Marian Valábek

Dnes sme čítali z Jánovho evanjelia. Nie z obdobia po zmŕtvychvstaní, ale ešte temer zo začiatku jeho činnosti.

Dnes sa v Slove evanjelia akoby zdôrazňovalo, že sa vo veľkonočnom tajomstve plne zjavuje stred kozmu a dejín: sám Boh, večná a nekonečná Láska. Táto veta zhŕňa celé zjavenie: "Boh je láska" (1 Jn 4, 8 16) a láska je vždy tajomstvo, je to skutočnosť, ktorá presahuje ľudský rozum, bez toho aby mu odporovala, ba dokonca zvyšuje jeho možnosti.

Ježiš nám zjavil tajomstvo Boha: On, Syn, nám dal spoznať Otca, ktorý je na nebesiach a daroval nám Ducha Svätého, Lásku Otca i Syna.

Boh, to bude rodinné meno, akoby priezvisko - Otca, Syna a Ducha Svätého -  takto sa vyjadrilo jedno dievčatko a posunulo nás do uvažovania o rodine...

Spolu s Mojžišom zo Sinaja, voláme: «“Pane, prosim, poď s nami...”» - poď s nami do našich rodín, poď s nami na životné cesty... cesty našich rodín...

Môžeme si naozaj predstaviť Boha ako nejakú rodinu? – pýtal sa svojho času kardinál Špidlík.

My skúšame odpovedať, že môžeme...

Naozaj?

Zdá sa nám to...

Preto sa pozrime čo o tomto vzťahu Trojice a rodiny hovorí exhortácia pápeža Františka Amoris Laetitia - Radosť lásky: „Písmo a Tradícia nám otvárajú prístup k poznaniu Trojice, v ktorej sa ukazujú znaky rodiny.

Rodina je obrazom Boha, ktorý [...] je spoločenstvom osôb. Otcov hlas pri krste označuje Ježiša ako svojho milovaného Syna a v tejto láske je nám dané, aby sme poznali Ducha Svätého (AL 71).

Ako si to predstaviť?

Manželská láska je odleskom Trojice. Trojica je totiž úplná jednota, v ktorej však existuje aj rozlíšenie (AL 161).

Plodný vzťah páru sa stáva obrazom, ktorý odhaľuje a opisuje tajomstvo Boha, základ kresťanskej Trojičnej vízie, ktorá v Bohu kontempluje Otca, Syna a Ducha lásky. Trojičný Boh je spoločenstvom lásky a rodina je jeho živým odrazom (AL 11).

Toto už dávnejšie vyjadril aj svätý Ján Pavol II.: "Náš Boh vo svojom najvnútornejšom tajomstvo nie je samotou, ale rodinou, pretože v sebe má otcovstvo, synovstvo a podstatu rodiny, ktorou je láska. Touto láskou je v božskej rodine Duch Svätý." Rodina teda nie je niečo cudzieho božskej podstate. Tento trojičný aspekt páru apoštol kladie do vzťahu k "tajomstvu" jednoty medzi Kristom a Cirkvou (porov. Ef 5,21-33).

Na obzore lásky, ktorý je podstatný v kresťanskej skúsenosti manželstva a rodiny, vystupuje tiež jedna cnosť, trochu prehliadaná v týchto časoch uponáhľaných a povrchných vzťahov: neha. Božie Slovo ju zveruje do rúk muža, ženy a potomkov, aby vytvárali spoločenstvá osôb k obrazu jednoty Otca i Syna i Ducha Svätého... (AL 28 – 30)

Rodina a manželstvo boli Kristom spasené (porov. Ef 5,21-32) a obnovené na obraz Najsvätejšej Trojice, ktorá je tajomstvom, z ktorého pramení každá pravá láska. Manželská zmluva, ustanovená pri stvorení a zvestovaní v dejinách spásy, sa vo svojom plnom význame odhaľuje v Kristovi a v jeho Cirkvi. Manželstvo a rodina získavajú od Krista skrze Cirkev potrebnú milosť, aby mohli svedčiť o Božej láske a žiť životom spoločenstva." (AL 63)

Sociálna láska, odlesk Trojice, je v skutočnosti tým, čo zjednocuje duchovný význam rodiny aj jej poslanie smerom von. (AL 324)
Žiadna rodina nie je raz pre vždy dokonalá a hotová, ale vyžaduje postupný rozvoj vlastnej schopnosti milovať. Je to trvalé povolania vychádzajúce z plného spoločenstva Trojice, z nádhernej jednoty Krista a Jeho Cirkvi, z onoho krásneho spoločenstva, ktorým je Nazaretská rodina. (AL 325)

Skutočnosť, že Otec , Syn a Duch Svätý žijú jeden S druhým, jeden PRE druhého a jeden V druhom - to je prameň, to je skutočnosť a zároveň pre nás vzor a cieľ.

Kristus nás volá, aby sme sa navzájom milovali. Zjednocuje nás a volá nás zjednocovať sa Kristus. To je prvá i posledná motivácia...

Bytie spolu je naša vlastná úloha. - Na začiatku je však Kristova láska.

Lebo ak by sme sa nenamáhali o spoločenstvo, rodinu tu, bolo by to znakom, že nemáme a netúžime po spoločenstve jednoty v Trojici...

Cesta spoločenstva aj rodiny je však trpezlivá.                  

Byť spolu je veľké svedectvo. Naše zjednotenie s Kristom je preto vždy väčšia sila, ako sila, ktorá rozbíja.

Ak sa niekto chce podeliť o nejakú myšlienku, slovko, ktoré sa ho dotklo, môže to urobiť teraz...     

Gesto manželov

V. V tejto chvíli znovu začnite rozmýšľať ako by sme mohli jeden pre druhého vyjadriť trpezlivosť.

A teraz urobme to, čo aj minulý týždeň – vyjadrime Pánovi túto túžbu:

S „Milujeme Ťa, Pane, prijímame Tvoje Slovo, ďakujeme Ti, za to, že nás miluješ a zjavuješ sa nám. Daj aby sme prežívali plodnú lásku medzi sebou a s Tebou.“

Môže sa zaspievať nejaká pieseň:

 (Napríklad: Moja Múdrosť...)

V. Pane, Cirkev – Tvoja Nevesta v tichu srdca kontempluje Tvoju tvár a naplnená Tvojim Slovom Ťa prosí:

S. Pane, sme pri Tvojich nohách ako Nevesta, hľadíme do Tvojich očí, a túžime byť celí ako Nevesta v Tebe, aby sme Ťa mohli adorovať v tomto okamihu večnosti.

Túžime vnímať Tvoj dych v našom, Tvoje srdce v našom, ktoré nám šepká slová lásky: Môj život, môj život, môj život! Darujeme sa Ti ako celá Nevesta, zober ma a ponor ma do svojej lásky. Prijmi ma do lona svojej prítomnosti a nikdy ma nevypusť zo svojich rúk!

Amen.

Duchovné sväté prijímanie

Aj keď sme boli, alebo ešte plánujeme dnes byť na nedeľnej Eucharistii, vieme že aj viackrát cez deň si môžeme vzbudiť túžbu prijať Eucharistiu duchovne.

Lebo Túžiaci, túžime...

Dary, ktoré mi ponúkaš v nedeľnej svätej omši sú také, že mi hovoria o veľkosti Tvojej túžby.

Chceš mi darovať Slovo lásky, ktoré má schopnosť vysvetliť aj najtajnejšie záhyby môjho srdca. Si tu a čakáš ma, aby som Ti podaroval všetko s Tvojim telom, ako mi hovoríš: „Chápeš, ako túžim po tebe a ako ťa milujem?“

Čím viac o tom uvažujem, tým viac chcem odpovedať na Tvoju lásku. Keď pozerám na chlieb a víno obetované na oltári, aby si ich mohol premeniť na dar lásky, aj ja túžim byť na tom oltári s tým chlebom a vínom. Chcel by som, aby sa to, že som v Cirkvi, nenazývalo „prítomnosťou“, ale „darom“.

Túžim byť darom všetkého – darovať sa Tebe. A chcem sa nechať Tebou premieňať na dar lásky pre každého brata, sestru, ako odpoveď lásky na Tvoju nekonečnú túžbu.

V. Aj keď nemôžeme prijať sväté prijímanie sviatostne v premenenej Hostii, môžeme aspoň vyjadriť našu túžbu po zjednotení s Ježišom a prijať ho do nášho srdca cez duchovné prijímanie:

S. Ježišu, verím, že si naozaj prítomný vo Sviatosti Oltárnej.

Milujem Ťa nadovšetko a túžim po Tebe v mojej duši.

Keďže Ťa teraz nemôžem prijať sviatostne,

príď aspoň duchovne do môjho srdca.

(tu urobme na chvíľku prestávku, aby sme sa zjednotili s Ježišom)

Práve si prišiel, objímam Ťa a celý sa s Tebou zjednocujem, nikdy nedovoľ, aby som sa odlúčil od Teba.

V. Teraz, keď sme sa duchovne zjednotili s Ježišom, môžeme viac vnímať prítomnosť všetkých bratov a sestry a práve preto vyslovme jednotlivo mená aspoň niektorých, s ktorými sme obyčajne stretávame a zdieľame sa na nedeľnej Eucharistii.

(Každý nech povie aspoň meno niekoho z nich...)

V. Teraz, keď si viac uvedomujeme, že všetci pokrstení sú naši bratia a sestry, môžeme predniesť modlitbu, ktorú nás naučil Ježiš:

S. Otče náš…

Záver

Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na hlavu ruky, manželia sa požehnajú vzájomne tak, že prednesú nasledovné požehnanie:

(Meno) Žehnáme/žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

V. Zakončime našu modlitbu, na konci tohto mariánskeho mesiaca  tým, že sa zveríme Márii, Matke Cirkvi, našu rodinu, našu farnosť, a celé ľudstvo, zvlášť tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach:

S. Zdravas Mária...

Môžete si aj zaspievať nejakú pieseň k Panne Márii

 (Na stokrát buď pozdravená Pomocnica kresťanov...)