Texty k Liturgii domácej cirkvi na 12. Cezročnú nedeľu A - 2020


20. júna 2020 

Dvanásta nedeľa v cezročnom období A

Liturgia domácej Cirkvi

Prečo sláviť doma? A ešte sláviť doma?

Prečo sláviť sv. omšu v kostole?

Pokúsme sa na tieto otázky zodpovedať.

Ale poďme na to od ostatnej otázky: Biskupi Slovenska rozhodli, že treba sa opäť podľa 1. cirkevného prikázania zúčastňovať na sv. omši v nedeľu a v prikázaný sviatok.

Potrebujeme si zdôvodniť, ako je to dôležité. Nie preto, že to je cirkevné prikázanie, ale preto, že to vysvetľuje Ježiš v 6. kapitole evanjelia podľa Jána. Mali sme po nedeľných svätých omšiach spoločný komunitný obed. A vtedy jeden z bratov, ktorý mal ostatnú sv. omšu porozprával tento príbeh: Prišiel za ním po svätej omši jeden chlap, že chce postupku. Hneď som vedel, že bol na sv. spovedí u spolubrata, ktorý zvykol túto skutočnosť pripomínať. Tak som sa ho pýtal či bol u neho na spovedi a čo mu povedal. Vysvetlil, že mu ten kňaz popísal ako je dôležité pri kartovej hre žoliky mať na ruke dosť bodov a súčasne postupku. Lebo ak nemáš postupku nemáš nič. A ten spovedník dodal aj tú vetu, ktorú sme si uvedomili tiež: nemáš lásku, nemáš nič. A ten muž mu vtedy dovysvetlil prečo žiada sv. prijímanie, Eucharistiu: „Nemáš postupku, nemáš nič, nemáš lásku, nemáš nič. Ja potrebujem túto postupku – Bol som na sv. omši a počúval som Ježišovo Slovo – to ma podnietilo pristúpiť k sv. spovedi a tam som dostal Ježišovo odpustenie. A tak do postupky, ktorá mi dáva možnosť vyložiť karty a v tomto prípade mi otvára nebo, k tomu potrebujem Ježišovo Telo - Eucharistiu...“

Žasli sme nad týmto vzácnym mužom    

A teraz sa dostávame aj k myšlienke podmienok pre dosiahnutie večného života. Korona kríza skončila a my potrebujeme Eucharistiu aj k životu domácej cirkvi. Ježiš jasne povedal, že ak nebudete jesť jeho telo a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život večný. Ja som chlieb života. Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Jesť chlieb života znamená žiť Ježišov život. Tieto slová teda nesúvisia iba s prítomnosťou Krista medzi nami v Eucharistii, ale predovšetkým s jeho životom v nás.

A teraz odpoveď na prvé dve otázky:

Nezmenšujeme hodnotu účasti na liturgii v kostole či sledovanie cez masmédiá. Toto nie je alternatíva ale pravá domáca liturgia. Je to slávenie a vedomie, že sme domácou Cirkvou. A neprestaňme sláviť domácu liturgiu aj naďalej.

Aj keď už nebudeme dostávať texty podobné týmto.

Môžeme si ich tvoriť sami a keď vznikne potreba budeme ich opäť posielať.

Môžeme si texty liturgie domácej cirkvi prispôsobiť času a príležitostiam sláviť v našej domácnosti.

Stále zostáva vedomie, že tam, kde sú manželia, ktorí majú sviatosť manželstva, tam je garantovaná aj prítomnosť Ježiša (AL 315).

A kde je Ježiš, tam je aj Duch Svätý. A tam je aj Boh Otec. A spolu slávime aj každú nedeľu i každú slávnosť.

Manželia silou daru, ktorý prijali „sú neustálym znamením toho, čo sa udialo na kríži... manželstvo, ako každá iná sviatosť, je spomienkou, uskutočnením a proroctvom tejto udalosti spásy“ (FC 13).

Kresťanská rodina sa má starať aj o to, aby slávila aj doma, spôsobom primeraným pre jej členov, obdobia a sviatky liturgického roka.

Nezabudnime: „Trojičný Boh je spoločenstvom lásky a rodina je jeho živým odrazom“ (AL 11).

Aby sa mohla kresťanská rodina pripraviť doma na bohoslužbu, ktorú koná Cirkev a aby v nej mohla pokračovať, má používať súkromnú modlitbu, ktorá jestvuje v rozmanitých formách. Táto jej rozmanitosť svedčiaca o mimoriadnom bohatstve, ktorým Duch Svätý oživuje kresťanskú modlitbu, zodpovedá rôznym životným požiadavkám a situáciám toho, kto svoju myseľ obracia k Bohu. (FC 61)

Pápež František potvrdzuje a prehlbuje tento význam (Al 161) rodina je kristologickým znamením, pretože ukazuje blízkosť Boha, ktorý zdieľa život človeka, zjednotiac sa s ním vo vtelení, na kríži a pri vzkriesení. Je znamením Krista, pretože zjavuje Krista, ktorý prešiel Veľkou Nocou.“ Odtiaľ pochádza radosť, že všetci manželia aj doma dokážu vyjadriť a mať účasť na veľkom tajomstve (por. Ef 5, 32).

V tej domácnosti, kde nie je prítomná sviatosť manželstva, tam sa môže a musí sa dať rovnako sláviť liturgia spoločne, z moci sviatosti krstu a v istote, že Ježiš je prítomný tam, „kde sú dvaja lebo traja zjednotení v mojom mene, tam budem ja s nimi (Mt 18,20).“  Iba toto dáva zmysel, aby sme si pripomínali, že všetko čo sa deje doma je domácou liturgiou.

Chceme však pripomenúť, že rodina nie je cieľovým bodom, ale iba miestom, odkiaľ sa vychádza, aby sme v Eucharistii spolu vytvárali veľkú rodinu, komunitu, Kristovo telo, ktorým je Cirkev.

Pokračujeme v čoraz plnšom slávení sv. omší v kostole (s dodržiavaním všetkých požiadaviek hygieny).

Liturgia domácej cirkvi je pretrvávajúco aktuálna aj „v normálnom čase“, pretože domáca cirkev je stále aktuálne doma prítomná. A potrebujeme sláviť, v rozličných formách a časových ohraničeniach, svoje slávenie – môže mať podobnú formu, ako má táto, ale môžeme ju tvoriť aj podľa situácii a kreatívneho prístupu. Vždy je tam dôležitá prítomnosť čítania Božieho slova a takto to ponúkame aj dnes.

Učme sa tomu a zdieľajme s ostatnými rozličné spôsoby slávenia. A pritom čerpajme aj zo slávení Eucharistie v kostoloch. Lebo Cirkev, aj domáca cirkev žije z Eucharistie. A nesmieme na to zabudnúť, lebo „kto je, ten je“ (porov. Jn 6, 51-58 – „Ja som živý chlieb... Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život... Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“)

Na Úvod...

Rodina, manželia a osoby, ktoré sú doma sedia okolo stola, ktorý používajú na každodenné stolovanie. Tento stôl je odkazom na oltár, eucharistický stôl pre rodinu božích detí.

Môžeme naň pripraviť sviecu, Sväté Písmo a aj obraz svätého, ktorý je pre rodinu vzácny.

Najmladší člen rodiny môže zapáliť sviecu, ktorej svetlo je znakom prítomného Pána Ježiša.

Túto modlitbu vedie otec alebo mama, ale malí i veľkí sa zapájajú do prípravy, do čítaní i odpovedí, ktoré je potrebné si dopredu dohodnúť a pripraviť. Ak je v rodine zvykom spievať spolu môže sa zaspievať aj vhodná pieseň.

 (Napríklad dnes pieseň k Duchu Svätému: Duchu Svätý príď k nám... )

Jeden z rodičov vedie modlitbu (V.) ďalší sú lektori (L)  alebo odpovedajú spolu (S)

Začiatok

20.6.2020

Začíname znakom kríža.         

V.      V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

S.      Amen.      

V.      Kristus nás sýti sebou!     

S.      Otec i Duch sa z toho tešia!         

Modlitba k Duchu Svätému 

V. Ó Duchu Svätý, láska ktorá prichádza od Otca a od Syna, nevyčerpateľný prameň milosti a života, túžime sa ti celí zasvätiť, so všetkým, čo nám patrí a so všetkým čím sme.

Predkladáme pred tvoju tvár naše nádoby s trochou špinavej vody. Zmeň ju, premeň ju na víno tvojej radosti. Odstráň od nás všetko, čo je nepotrebné, osloboď nás od našich egoizmov, od našich márností a naplň nás svojou pokornou láskou. Daruj nám milosť, aby sme mohli žiť naplno tvoju slávnu prítomnosť.

Amen.

(Aj dnes na začiatku spievajme k Duchu Svätému napr. Príď už, príď Duchu Stvoriteľu...)

Výzva      

V. V dnešnú nedeľu, v deň vzdávania vďaky, silnejšie cítime puto, ktoré nás zjednocuje - lebo náš Boh vo svojom najvnútornejšom tajomstve nám v Synovi ponúka prítomnosť Ženícha. V tomto mesiaci si pripomíname ponuku Jeho Tela i Jeho Božského Srdca... Táto ponuka je ponuka „Lásky do krajnosti“.

Ant. 1 Pane, ty si blízko a všetky tvoje cesty sú pravdivé..

Žalm 119, 145

(môžeme recitovať striedavo na dva hlasy)

L 1 - Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma; * chcem zachovať tvoje ustanovenia.

K tebe volám, zachráň ma; * a budem plniť tvoje príkazy.

L 2 - Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, * na tvoje slová sa veľmi spolieham.

Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, * aby som rozjímal o tvojich výrokoch.

L 1Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas * a oživ ma podľa svojho rozhodnutia.

Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, * tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona.

L 2Pane, ty si blízko * a všetky tvoje predpisy sú pravdivé.

Odprvoti viem z tvojich prikázaní, * že si ich ustanovil naveky.

    Ant. 1 Pane, ty si blízko a všetky tvoje cesty sú pravdivé.

Úkon ľútosti

V. Pane, dnes Ťa chceme poprosiť o odpustenie za každú chvíľu, keď sme boli zaujatí sebou, a nevideli sme Tvoju Prítomnosť, netúžili sme po nej v Eucharistii a ani v druhých, že sme zatvorili pred nimi svoje srdce a nedovolili sme Tvojmu Svätému Duchu, aby nás uschopnil rásť v láske.

Držiac sa za ruky a pozerajúc sa do očí povedzme (Držiac sa za ruky a pozerajúc si do očí to môžu urobiť aj súrodenci):

L1 Odpusť mi, keď som Ťa v tomto týždni dosť nemiloval/la.

Prepáč mi, keď som Ťa nevedel/la prijať tak, ako si to potreboval/la, keď som Ti venoval/la pozornosť zo zištných dôvodov, keď som mal/mala očakávania, že zmeníš svoje správanie, namiesto toho, aby som sa tešil/la z toho aký/á si.

S. Odpusť nám, Pane.

L2 Odpusť mi, keď som Ťa v tomto týždni dosť nemiloval/la.

Prepáč mi, keď som ťa nepočúval/a, a nemal/a som dosť súcitu s tvojimi ranami, keď som nebol/a schopný/á odhaliť a otvoriť Ti moje srdce. Odpusť mi, keď som sa držal/a svojich predstáv, alebo ťa posudzoval/a. Prepáč mi, za každý kompliment, ktorý som nevyslovil/a, za každý roztržitý pohľad, za každý bozk, ktorý som Ti nedal.

S. Odpusť nám, Pane.

V. Na znak ochoty nášho zmierenia sa srdečne objímme.

Počúvajme Slovo

V.      Teraz Ťa, Otče, prosíme, aby si nám daroval povedomie, že v tomto momente Ježiš hovorí ku každému z nás.

L .     Z ev. podľa Matúša - Mt 10,26-33

Zvolal svojich dvanástich učeníkov a vyslal ich

Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

Komentár z rozličných zdrojov a najmä z Amoris laetitia upravil don Marian Valábek

Matúšova desiata kapitola popisuje vyvolenie dvanástich apoštolov a ich poverenie službou hlásania radostnej zvesti. Identita apoštola je zhodná s identitou Ježiša.

Celý dnešný úryvok je v znamení slov: „Nebojte sa ...“. Toto spojenie sa opakuje v texte až trikrát... a ešte je to zdupľované aj bojte sa a aj prirovnaniami...

Verejné hlásanie je istým spôsobom nezvratné, ako nám dosvedčuje výrok: " Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. "

Od dôb apoštolov až po dnešný deň boli veriaci, ktorí vyznávali Ježiša pred svetom. Boli aj takí, ktorí za Ježišovu pravdu vyliali vlastnú krv. Žili ale aj takí veriaci, ktorí zo strachu zrádzali. A vždy boli a budú takí, ktorí proti evanjeliu bojujú. V priebehu dejín sa menia len spôsoby boja.

Ježiš je Syn. Dôvera v Otca je jeho život. Prišiel medzi nás, aby túto dôveru odovzdal aj nám. Cirkev má za princíp života krst, ktorý nás ponára do Syna, do jeho lásky k nám, čo je vlastne Otcova láska.

Dva vrabce – to je skoro bezcenné.... a predsa v Božích očiach majú veľkú cenu, ani jeden nepadne na zem bez vedomia otca... a pritom nie je otcom vrabcov ale nás...

Päťročný chlapček sa mal podrobiť vážnej operácii. Otec mu dodával odvahu. „Ocko,“ pýtal sa chlapec, „keď ostaneš pri mne, nebudem sa báť.“ Otec súhlasil. Držal svojho synčeka, keď začínala zaberať narkóza. Chlapec sa pýtal: „Ocko, si tu?“ a zaspal. Lekár chcel poslať otca preč. Ten prosil: „Teraz nemôžem. Sľúbil som to synovi.“ Lekár napokon súhlasil. Operácia sa vydarila. Keď sa chlapec preberal, držal ho otec za ruku. Chlapec pootvoril oči, usmial sa na otca a tíško zašepkal: „Ocko, si tu?“ A znova zaspal. Vedel, že otec je s ním.

Ako Otec poslal Syna, tak Syn posiela nás...

Vyznávať svoje kresťanstvo pred ľuďmi to neznamená oháňať sa citátmi z biblie a rôznymi zbožnými rečami a odvolávaniami sa na nejaké zjavenia. To neznamená stále protestovať proti svetu okolo seba, proti mentalite mladých. Ani to neznamená stále napádať neveriacich a ľudí iných názorov. To neznamená hádať sa o náboženstvo. Naopak, to znamená žiť a konať podľa Božieho príkazu: Milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Takéto vyznania svet neodmieta, takéto vyznania odmietajú skupiny, ktorým vadí svedectvo života. Svet potrebuje lásku. Hoci Boha odmieta, predsa túži po láske. Preto je potrebné, aby sme mali Boha v sebe a s láskou sa približovali k ľuďom. Preto si zapamätajme: Vľúdna tvár je vyznaním viery v Boha – Lásku.

Nie ste vrabce ste orly...

Pokúsme sa o niečo – pre naše dobro a ostatné nechajme na Pána, nech on vyberie to čo potrebujeme.....

Orol, aby naučil svoje mladé vzlietať až do závratných výšok, vznáša sa o mnoho vyššie nad nimi a drží pred nimi potravu; a keď  oni už-už sa k nemu blížia, vzlieta zase vyššie a tak ich nepozorovane povznáša až k výšinám. Tak náš Božský orol, Pán Ježiš predkladajúc nám pokrm povznáša a vyťahuje k Otcovi...

Obaja, muž a žena, otec i matka, sú «spolupracovníkmi lásky Boha Stvoriteľa a akoby jeho tlmočníkmi». Svojim deťom ukazujú materinskú a otcovskú tvár Pána. Okrem toho spolu vyučujú hodnotu vzájomnosti, stretnutia medzi odlišnými, pri ktorom každý prináša vlastnú identitu, a vie aj prijímať od druhého. (AL 172)

Ako mňa posiela Otec, tak ja posielam Vás...

Ako ja napodobňujem Otca v láske, tak aj vy napodobňujte mňa....

Ak sa niekto chce podeliť o nejakú myšlienku, slovko, ktoré sa ho dotklo, môže to urobiť teraz...

Gesto manželov

V. V tejto chvíli znovu začnite rozmýšľať ako by sme mohli jeden pre druhého vyjadriť vľúdnu tvár.

A teraz urobme to, čo aj minulý týždeň – vyjadrime Pánovi túto túžbu:

S „Milujeme Ťa, Pane, prijímame Tvoje Slovo, ďakujeme Ti, za to, že nás miluješ a zjavuješ sa nám. Daj, aby sme prežívali plodnú lásku medzi sebou a s Tebou.“

Môže sa zaspievať nejaká pieseň:

V. Pane, Cirkev – Tvoja Nevesta v tichu srdca kontempluje Tvoju tvár a naplnená Tvojim Slovom Ťa prosí:

S. Pane, sme pri Tvojich nohách ako Nevesta, hľadíme do Tvojich očí, a túžime byť celí ako Nevesta v Tebe, aby sme Ťa mohli adorovať v tomto okamihu večnosti.

Túžime vnímať Tvoj dych v našom, Tvoje srdce v našom, ktoré nám šepká slová lásky: Môj život, môj život, môj život! Darujeme sa Ti ako celá Nevesta, zober ma a ponor ma do svojej lásky. Prijmi ma do lona svojej prítomnosti a nikdy ma nevypusť zo svojich rúk!

Amen.

Duchovné sväté prijímanie

Aj keď sme boli, alebo ešte plánujeme dnes byť na nedeľnej Eucharistii, vieme že aj viackrát cez deň si môžeme vzbudiť túžbu prijať Eucharistiu duchovne.

Lebo Túžiaci, túžime...

Dary, ktoré mi ponúkaš v nedeľnej svätej omši sú také, že mi hovoria o veľkosti Tvojej túžby.

Chceš mi darovať Slovo lásky, ktoré má schopnosť vysvetliť aj najtajnejšie záhyby môjho srdca. Si tu a čakáš ma, aby som Ti podaroval všetko s Tvojim telom, ako mi hovoríš: „Chápeš, ako túžim po tebe a ako ťa milujem?“ A ako si teraz uvedomujem: „Kto je, ten je.“

Čím viac o tom uvažujem, tým viac chcem odpovedať na Tvoju lásku. Keď pozerám na chlieb a víno obetované na oltári, aby si ich mohol premeniť na dar lásky, aj ja túžim byť na tom oltári s tým chlebom a vínom. Chcel by som, aby sa to, že som v Cirkvi, nenazývalo „prítomnosťou“, ale „darom“.

Túžim byť darom všetkého – darovať sa Tebe. A chcem sa nechať Tebou premieňať na dar lásky pre každého brata, sestru, ako odpoveď lásky na Tvoju nekonečnú túžbu.

V. Aj keď nemôžeme prijať sväté prijímanie sviatostne v premenenej Hostii, môžeme aspoň vyjadriť našu túžbu po zjednotení s Ježišom a prijať ho do nášho srdca cez duchovné prijímanie:

S. Ježišu, verím, že si naozaj prítomný vo Sviatosti Oltárnej.

Milujem Ťa nadovšetko a túžim po Tebe v mojej duši.

Keďže Ťa teraz nemôžem prijať sviatostne,

príď aspoň duchovne do môjho srdca.

(tu urobme na chvíľku prestávku, aby sme sa zjednotili s Ježišom)

Práve si prišiel, objímam Ťa a celý sa s Tebou zjednocujem, nikdy nedovoľ, aby som sa odlúčil od Teba.

V. Teraz, keď sme sa duchovne zjednotili s Ježišom, môžeme viac vnímať prítomnosť všetkých bratov a sestry a práve preto vyslovme jednotlivo mená aspoň niektorých, s ktorými sme obyčajne stretávame a zdieľame sa na nedeľnej Eucharistii.

(Každý nech povie aspoň meno niekoho z nich...)

V. Teraz, keď si viac uvedomujeme, že všetci pokrstení sú naši bratia a sestry, môžeme predniesť modlitbu, ktorú nás naučil Ježiš:

S. Otče náš…

Záver

Rodičia požehnajú deti tak, že im dajú na hlavu ruky, manželia sa požehnajú vzájomne tak, že prednesú nasledovné požehnanie:

(Meno) Žehnáme/žehnám Ťa v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen.

V. Zakončime našu modlitbu, tým, že sa zveríme Márii, Matke Cirkvi, našu rodinu, našu farnosť, a celé ľudstvo, zvlášť tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach a utrpeniach:

S. Zdravas Mária...

Môžete si aj zaspievať nejakú pieseň k Panne Márii  (Na stokrát buď pozdravená Pomocnica kresťanov...)