Ako dosahovať „Vysokú úroveň bežného kresťanského života“ (Uvažovanie o Svetle)


Na začiatku III. tisícročia v NOVO MILLENNIO INEUNTE (porov. NMI 2001)

Sv. Ján Pavol II. naznačil:

Teraz musíme hľadieť dopredu, "vyplávať na more", verní Kristovej výzve: "Duc in altum! - Zatiahni na hlbinu!" Minulosť nesmie byť dôvodom k spokojnosti, ani pohnútkou založiť si nečinne ruky. Naopak, skúsenosti, ktoré sme nadobudli, musia v nás vzbudiť nový dynamizmus, a pobádať nás, aby sme zážitok nadšenia zapojili do konkrétnych iniciatív. Keď ide o Božie kráľovstvo, niet času obzerať sa nazad a ešte menej oddávať sa záhaľke (porov Lk 9,62).

Veľa nás toho čaká, a preto svätý Hieronym rozhodne tvrdí, že "nepoznať Sväté písmo znamená nepoznať Krista". Keď sme zakotvení v Písme, otvárame sa pôsobeniu Ducha Svätého (porov. Jn 15,26), ktorý je pri vzniku týchto spisov a zároveň pri svedectve apoštolov (porov. tamže, 27), ktorí mali živú skúsenosť s Ježišom Kristom, Slovom života.

To je Božia vôľa, vaše posvätenie (1 Sol 4,3). Je to úloha, ktorá sa týka nie iba niektorých kresťanov: "Všetci v Krista veriaci, v každom stave alebo hodnosti, sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky".

Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým túto "vysokú úroveň" každodenného kresťanského života.

Celý život cirkevného spoločenstva a kresťanských rodín musí viesť týmto smerom.

Je ale tiež zrejmé, že cesty svätosti sú osobnými cestami.

Vyžadujú si opravdivú a vlastnú pedagogiku svätosti, ktorá by bola schopná prispôsobiť sa rytmom jednotlivých osôb.