Kedy budeme môcť dosiahnuť „vysokú úroveň bežného kresťanského života“?


 

Kedy budeme môcť dosiahnuť „vysokú úroveň bežného kresťanského života“?

Benedikt XVI. vo Verbum Domini napísal: Aj pre nás platí, čo svätý Hieronym napísal kňazovi Nepotiánovi: „Veľmi často čítaj sväté Písma; ba neodkladaj svätú knihu nikdy z rúk. Tu sa nauč to, čo máš vyučovať.“ Podľa príkladu veľkého svätca, ktorý zasvätil štúdiu Biblie celý svoj život a Cirkvi daroval jej latinský preklad, takzvanú Vulgátu, a podľa príkladu všetkých svätých, ktorí postavili do stredu svojho duchovného života stretnutie s Kristom, obnovme sa v našom úsilí prehlbovať slovo, ktoré Boh daroval Cirkvi. (Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša objavuje lásku ako svoje osobné povolanie, keď skúma Písmo, a táto istá svätica opisuje údiv nad Písmom: „Len čo nazriem do evanjelia, už aj dýcham vôňu Ježišovho života a viem, kam mám bežať.“ Každý svätec predstavuje akoby lúč svetla, ktoré prúdi z Božieho slova: myslíme pri tom na svätého Ignáca z Loyoly pri jeho hľadaní pravdy a duchovnom rozlišovaní; svätého Jána Bosca v jeho zanietení pri výchove mládeže; svätého Jána Vianneyho a jeho ponímanie veľkosti kňazstva ako daru a úlohy; svätého Pia z Pietrelciny, ktorý bol nástrojom Božieho milosrdenstva; svätého Josemaríu Escrivu v jeho kázaní o všeobecnom povolaní na svätosť; blahoslavenú Teréziu z Kalkaty, misionárku Božej lásky k tým posledným, až po mučeníkov nacizmu a komunizmu, ktorých na jednej strane predstavuje svätá Terézia Benedikta od Kríža a na druhej blahoslavený Alojz Stepinac, záhrebský arcibiskup a kardinál.)

Tak budeme môcť dosiahnuť „vysokú úroveň bežného kresťanského života“, ktorý sa ustavične sýti počúvaním Božieho slova, ako to vrúcne odporúčal Ján Pavol II. na začiatku tretieho kresťanského tisícročia. (porov. Verbum Domini 72)