Deviatnik k sv. Jozefovi z Fatimy


Ponúkame vám Deviatnik k sv. Jozefovi pre RODINY , podľa zjavenia sv. Rodiny vo Fatime a obrazu v dedinke Lackov, ktorý akademický maliar Stanislav Dusík namaľoval práve podľa tohoto zjavenia .

 

POĎME K JOZEFOVI

(por. Gn. 41; 55)

J. Lacko

 

Úvod

Novéna k svätému Jozefovi? Načo? Kvapka vody v mori je nepatrná, kto

by si ju vôbec všímal? Prežívame od 8. decembra 2020 do 8. decembra

2021 mimoriadny „Rok svätého Jozefa“, ako ho vyhlásil pápež František.

On si Jozefa uctieva osobitnou každodennou modlitbou a najmä snahou

„žiť v službe Ježišovi a Márii“. A preukazuje to aj svojím pápežským

erbom, v ktorom má zaujímavý, zriedkavý a vzácny nardový kvet, symbol

svätého Jozefa – a najmä vyhlásením tohto svätého roka. Jozef

vychovával Pána Ježiša, Božieho Syna, ako tichého a pokorného Srdcom,

preto aj Jozef musel mať „tiché a pokorné srdce“.

Pápež František takto vyvolal more aktivít k úcte svätého Jozefa a táto

novéna – ak Pán Boh dá – môže byť kvapkou v tomto mori. 13. októbra

1917 sa Jozef ako hlava svätej rodiny zjavil vo Fatime. Podľa náčrtu i

opisu sr. Lucie Fatimskej ho majster Stanislav Dusík namaľoval ako

svetovo unikátny obraz tohto zjavenia. Rozjímania tejto novény sú na

základe tohto zjavenia vo Fatime a tohto obrazu v Lackove. A preto: svätý

Jozef Fatimský, tichý a pokorný srdcom – žehnaj nás!

1. deň

V kostolíku svätej rodiny v Lackove vidíme vľavo od oltárneho obrazu úzke

vysoké okno s vitrážou krstu. Zobrazuje biskupa, ako krstí mladú islamskú

dievčinu Fatimu, z ktorej sa tak stala kresťanka Ouréma. Ide o starú

historickú udalosť z roku 1158, Gonzalo Hermigues, ktorý jej dal slobodu.

Ona sa rozhodla žiť kresťanským životom, preto sa dala pokrstiť. Žili

v otrokárskej dobe, keď nikto nepoznal pojmy „zamestnanci a

zamestnávatelia“ a teda kresťan, u ktorého pracovala sa nemohol volať

ináč len otrokár a zamestnankyňa u neho pracujúca sa nemohla ináč volať

ako otrokyňa. V kresťanských vzťahoch však zvíťazila u obidvoch úcta, až

láska. Dala sa pokrstiť a postupne ich vzťah lásky dozrel do sviatosti

manželstva. Aby však zachovali aj jej pôvodné moslimské meno Fatima,

tak týmto jej menom pomenovali dedinku, ktorú dostala od svojho

manžela. Vtedy nikto z ľudí nemal nijaký plán s touto malou, tichou,

neznámou dedinkou. Prekvapivo dobrý Pán dejín však mal plán urobiť z

nej veľké celosvetové pútnické miesto, na ktoré sa chodia modliť milióny

 

veriacich kresťanov i moslimov. Vďaka správnym rozhodnutiam Fatimy

ohľadom osobného rodinného života viery mohol Pán dejín zaradiť túto

dievčinu i dedinku do svojich plánov. Podobne ako Jozefa, muža správnych

rozhodnutí v jeho osobnom aj rodinnom živote viery zaradil do svojich

božských plánov. Preto prosíme: svätý Jozef Fatimský, muž správnych

rozhodnutí, žehnaj naše rozhodnutia, aby boli správne...Svätý Jozef

fatimský, tichý a pokorný srdcom - žehnaj nás!

2. deň

Ako je po našej ľavej ruke na zvislom úzkom okne vitráž krstu Fatimy-

Ourémy, tak na veľkom oltárnom obraze je vľavo obraz svätého Jozefa v

nadživotnej veľkosti tak, ako sa zjavil vo Fatime 13. októbra 1917. Počas

dlhých storočí žili spolu kresťania a moslimovia vo Fatime aj v celej južnej

Európe. Niekedy v lokálnych sporoch, niekedy aj vo vojenských

konfliktoch, niekedy v napätiach „studenej vojny“, najviac zrejme v

relatívnom pokoji a porozumení. Sám svätý Jozef vedel žiť pre Ježiša a

Máriu aj vtedy, keď museli emigrovať do Egypta. Našiel si prácu aj v

pohanskom Egypte, kde mali „tisíc bohov egyptských“. Zachránil svätú

rodinu pred Herodesom tam, kde pred storočiami chceli vyvraždiť celý

židovský národ. Vtedy sa národ zachránil útekom z Egypta, teraz Jozef

zachránil svätú rodinu útekom do Egypta. V porozumení s pohanmi

nezačal uctievať faraóna ako božstvo, ani býka ako boha Apisa, ani

rieku Níl ako bohyňu, ani slnko, mesiac, hviezdy... Aj v porozumení s

pohanmi si zachoval pravú vieru. Tak aj Fatima-Ouréma o jedenásť storočí

neskôr. Svätý Jozef Fatimský, prosíme ťa o požehnanie, aby sme aj dnes

odolali pohanstvu aj popri porozumení s tými, ktorí žijú aj dnes pod

vplyvom pohanstva, napríklad jogy, objímania stromov, podľa

hviezdnych znamení, horoskopov, atď. Svätý Jozef Fatimský, žehnaj nás

vo vernosti pravej viere a zároveň v bezkonfliktovom porozumení s inými

veriacimi.

3. deň

Kresťanom katolíkom nemôže chýbať ani pevný vzťah viery a úcty k

Ježišovi Kristovi v Eucharistii, ani k Panne Márii. Vitráž na úzkom vysokom

okne vpravo od oltárneho obrazu zobrazuje historické zjavenie anjela vo

Fatime, ktoré zažili omilostené deti Lucia, Hyacinta a František už v roku

1916. Keď chodili pásť ovce, či zbierať drevo na palivo, zjavoval sa im

anjel strážny Portugalska. Modlil sa s nimi posvätný ruženec. Učil ich

správne uctievať nielen Pannu Máriu, čo je dodnes najčastejší dôvod

 

putovania do Fatimy. No učil ich aj pevnej viere a hlbokej úcte k Pánu

Ježišovi v Eucharistii. Konkrétne prejavmi úcty poklonou, čiže adoráciou a

vrcholom tejto školy bolo pre tieto deti prvé sväté prijímanie, ktoré im

priniesol anjel priamo z neba a podal im ho vo Fatime. Neboli by sme

kresťanmi katolíkmi bez úcty Eucharistickej aj mariánskej. Takto sa to učili

deti vo Fatime: najprv v roku 1916 úcte ku Kristovi v Eucharistii, potom

v roku 1917 úcte k Panne Márii. Takto nás to Pán Boh učí napr. aj cez

prorocký sen svätého Don Bosca. On videl loď Cirkvi, ktorá sa proti

útokom nepriateľov zachránila zakotvená medzi dvomi stĺpmi neochvejne

čnejúcimi nad hladinu mora - na jednom stĺpe Pán Ježiš v Eucharistii, na

druhom Panna Mária. Svätý Jozef Fatimský, svojim požehnaním upevňuj

naše zakotvenie o Ježiša v Eucharistii a o Pannu Máriu ružencovú. Svätý

Jozef Fatimský, tichý a pokorný srdcom - žehnaj nás!

 

4. deň

Po čom vedome túžime, o tom podvedome snívame. Niekedy snívame o

tom aj s otvorenými očami, keď nespíme. A samozrejme aj v spánku.

Mávame aj také sny za ktoré s hanbíme aj pred sebou, lebo vyplavili z

nášho podvedomia naše zlé skryté túžby. Stále viac je tzv. odborníkov na

vykladanie snov, ktorí zarábajú na túžbe ľudí poznať význam snov.

Jedným z čestných a charizmatických odborníkov na vykladanie snov bol

prorok Daniel, pred ním svätý Jozef egyptský, ktorého meno nosil aj

ženích Panny Márie. Tomuto sa Pán Boh tiež prihováral cez sny, v ktorých

mu anjel hovoril, čo chce od neho Pán Boh. Napríklad oženiť sa s Pannou

Máriou, starať sa o Božieho Syna, ktorého ona porodí, zachrániť ich

emigráciou do Egypta, atď. Jozef vedome stále hľadal Božiu vôľu a tak sa

mu aj cez podvedomé sny prihováral Boh. A Jozef poslúchal. Svätý Jozef

Fatimský žehnaj nás, aby sme vedome správne triedili svoje túžby,

oslobodzovali svoje srdcia od zlých túžob a napĺňali ich túžbou plniť Božiu

vôľu ako ty, aby sa nám Prekvapivo dobrý Pán mohol prihovárať aj cez

sny, ako tebe. Svätý Jozef Fatimský, tichý a pokorný srdcom - žehnaj nás!

5. deň

Mimoriadne zaujímavé je, že omilostené Fatimské deti videli svätého

Jozefa ako žehná. Pán Ježiš ustanovil sedem sviatostí, ako sedem

viditeľných prostriedkov neviditeľnej milosti, ale požehnanie medzi nimi

nie je. Požehnanie je svätenina, ktorú ako prostriedok milostí ustanovil a

daroval Pán Boh ľuďom hneď pri stvorení. Ako lyžička a vidlička nie sú

jedlom, sú len „dopravným prostriedkom“ jedla do úst, tak sú od Pána

Ježiša prostriedkami posväcujúcej milosti sviatosti. A prostriedkami

 

pomáhajúcej milosti sú sväteniny od Stvoriteľa. Často aj takí, čo nechodia

do kostola, prosia o modlitby príbuzných, priateľov a známych. V Cirkvi

prosíme jednotlivcov i skupiny, aby za nás orodovali, čiže aby sa za nás

modlili. Keď rôznymi výrazmi prosíme o to isté, tomu hovoríme litánie.

Takto vzývame Pannu Máriu, všetkých svätých, aj svätého Jozefa... Ale on

vo Fatime nielen orodoval za svet, ale žehnal svet. Nielen tých dobrých

žehnal vo svete, alebo v Cirkvi, ale zastupoval nebeského Otca, ktorý „tak

miloval svet, že poslal svojho Syna...“ Vieme, že nás žehná nielen v roku

1917 pri zjavení vo Fatime, ale stále žehná nás i celý svet, aj keď ho

nevidíme. Večný Bože, ďakujeme ti, že si nám vo Fatime ukázal svätého

Jozefa, ako nás žehná. Ďakujeme ti, že si nám cez sr. Luciu dal opis aj

detský náčrt žehnajúceho Jozefa, ako ho omilostené deti videli. Ďakujeme

ti za majstra Dusíka, ktorý nám namaľoval oltárny obraz svätej rodiny

Fatimskej, aby sme aj my mohli vidieť, ako nás žehná. Ďakujeme ti aj za

to, že tento svetový unikát máme na strednom Slovensku v Lackove pri

Krupine. Tam môžeme aj my vidieť a prijímať Jozefovo žehnanie. Všetci

pútnici a na reprodukciách aj milióny ďalších. Svätý Jozef Fatimský, žehnaj

nás i obraz svätej rodiny, požehnaný svätým Jánom Pavlom II. v Ríme i

všetky reprodukcie, aby ako sväteniny, akoby príbory na prijímanie

milostí, slúžili všetkým, ktorí ich uvidia. Svätý Jozef Fatimský, tichý a

pokorný srdcom – žehnaj nás!

6. deň

Prekvapivo dobrý Bože, ty si nám napísal v liste Hebrejom (Heb. 7;7), „A

je nesporné že, väčší požehnáva menšieho“. Zástupca Ježiša Krista na

zemi, pápež František, nám napísal, že u svätého Jozefa bola poslušnosť

odvážne tvorivá (Patris Corde 5). V otrokárskej dobe, ktorá trvala po

celom svete ešte dlho po narodení Krista, musel žiť svätý Jozef vo Svätej

zemi okupovanej Rimanmi veľmi tvorivo poslušný Bohu, aby sa postaral o

Ježiška a Máriu. Odvážne tvorivo poslušný nielen pri provizórnom

ubytovaní v maštali a pri zabezpečení hygieny, jedla, tepla a všetkých

životných potrieb. Ešte odvážnejšie tvoriví pri nočnej emigrácii do Egypta

a tam potom pri práci a živote otroka, emigranta. Práve tam, kde žil v

otroctve celý židovský národ a Egypťania ho chceli vyvraždiť. Práve tam

svätý Jozef prežíval otcovstvo ako zodpovednosť, nie ako biologické

odovzdávanie života. Prijal od Pána túto úlohu zodpovednosti (čiže

otcovstva) svojou odvážne tvorivou poslušnosťou aj žehnaním.

Nepovyšoval sa nad veľkosť Ježiša a Márie, ale otcovsky zodpovedne im

tvorivo slúžil v Izraeli aj Egypte, tesárčinou aj žehnaním. Svätý Jozef

fatimský, žehnaj otcov našich kresťanských rodín, aby svoje zodpovedné

otcovstvo neprenášali na svoje manželky a dokonca na svoje deti. Ani

 

preto, že „deti majú radosť, keď dávajú krížik na čelo rodičom“ prípadne aj

iným, napr. aj kňazom... Svätý Jozef Fatimský, tichý a pokorný srdcom -

žehnaj nás!

7. deň

Čo robievame v nečakaných, neplánovaných, prekvapujúcich, nechcených

a ťažkých situáciách? Aj keď sa to nás priamo netýka, napríklad pri

správach o živelných pohromách s tragickými následkami, koľkokrát nám

už hlavou prebehla myšlienka „prečo to Pán Boh dopustil“? A keď sa nás

niečo ťažké osobne dotýkalo, koľkokrát nám celé noci aj dni vŕtala hlavou

myšlienka „prečo nám Boh nepomáha? Či na nás zabudol? A existuje

vôbec?“ Svätému Jozefovi sa snívalo, že sa má oženiť so slobodnou

matkou Máriou a jej dieťatku má dať meno, ako keby bol jeho otcom.

Pritom podľa Svätého písma by ju mohol dať ukameňovať. Jozef sa však

rozhodol nevystaviť ju potupe, ale prepustiť ju nie verejne, len v tichosti

priepustným listom, akoby potajomky. Keď je Matkou Božieho Syna,

nepovažoval seba za hodného zastupovať nebeského Otca... Až kým mu

anjel povedal: „Neboj sa!“ Dôveroval Bohu a až do smrti slúžil Ježišovi a

Márii zodpovedne, čiže otcovsky. Svätý Jozef fatimský, žehnaj nás aj v

nečakaných ťažkých situáciách, aby sme ich ako ty, prijímali z Božieho

Srdca plného lásky – ako prejav Božej dôvery v nás a našej dôvery

v Prekvapivo dobrého Pána... Svätý Jozef Fatimský, tichý a pokorný srdcom

– žehnaj nás!

8. deň

Každý rok prvého mája oslovujeme a oslavujeme svätého Jozefa ako

robotníka a patróna robotníkov. Prvým ľuďom Adamovi a Eve dal Stvoriteľ

rajskú záhradu, aby v nej pracovali. Ten, ktorý stvoril obrovský nami

nepredstaviteľný makrokozmos a v ňom ešte viac nami nepredstaviteľnejší

mikrokozmos, nepotreboval prácu človeka. Práca je pre človeka milosť,

dar spolupráce s Bohom Stvoriteľom. On Vševediaci už vtedy vedel, čo

všetko my ľudia pokazíme, keď budeme „vylepšovať“ to, čo Pán Boh

urobil... Práca je takým Božím darom, že Stvoriteľ nám ho ponechal aj po

dedičnom hriechu! Matka Tereza zbierala na uliciach Kalkaty zomierajúcich

a starala sa o nich ona aj jej pomocníčky v útulkoch. Mnohí tam zomierali

v dôstojnejších podmienkach ako na ulici. Ale niektorí sa zotavili tak, že s

rozličným zdravotným postihnutím jej pomáhali. Každému dávala takú

prácu, akú zvládol, ale nenechávala ich bez tejto spolupráce s Bohom.

Práca má hodnotu nielen ekonomickú na získanie životných potrieb,

 

nielen pre osobný vnútorný rast pracujúcich, ale najmä ako spolupráca s

Bohom. Skutočným Otcom Božieho Syna Ježiša nebol Jozef, ale nebeský

Otec. ON sa však staral o svojho Syna rukami, nohami, hlavou, srdcom

svätého Jozefa a Panny Márie. Na príhovor svätého Jozefa chceme byť aj

my dobrými nástrojmi v Božích rukách... Svätý Jozef Fatimský, tichý

a pokorný srdcom – žehnaj nás!

9. deň

Na obraze v Lackove pokojne, pokorne a verne stojí svätý Jozef pri

Ježiškovi a Márii a tak žehná ako hlava svätej rodiny, ako zástupca

nebeského Otca! Nevyvyšuje sa nad nebeského Otca, slúži „len“ ako Jeho

zástupca pri Ježišovi a Márii. Ani sa nezdravo neponižuje a neodmieta

žehnať. Nechce byť ani viac, ani menej ako „tichý tieň nebeského Otca“.

Hlavný je vždy nebeský Otec! Tak ako keď je otcom rodiny pán Važan, tak

jeho manželka je Važanová, aj ich deti. On však nie je ich vlastníkom.

Ona i deti, aj on ako otec rodiny, všetci sú vlastníctvom Božím. Pán Važan

môže byť vlastníkom domu, auta a iných vecí, ale v rodine nie je

vlastníkom ale služobníkom, lebo zodpovedne slúži ako zástupca Boží.

Svätý Jozef rešpektuje, že Ježiš, Mária, aj on sám – sú vlastníctvom

Božím. A on, Jozef, chce žiť a slúžiť spoločnému nebeskému Otcovi ako

Boží a ich sluha, nie pán a vlastník. Naozaj veľký svätý Jozef, veľký v

pokornej službe Ježišovi, Márii i svetu. Svätý Jozef Fatimský, tichý

a pokorný srdcom – žehnaj nás!

Záver

Rodokmeň Božieho Syna Ježiša Krista dokazuje, že Ježiš je potomkom

Abrahámovým, ako to Pán časov dávno pred stáročiami predpovedal.

Svätý Duch však viedol evanjelistov, aby napísali nie rodokmeň Panny

Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, ale rodokmeň svätého Jozefa, z ktorého

Ježiš nepochádzal. Zákonitý (otec - tak ho uvádza pápež František v Patris

Corde 1 a sv. Ján Pavol II. slovami - Jozefovo manželstvo s Máriou tvorí

právny základ jeho otcovstva – v Redemptoris custos 7) otec Jozef bol

výnimočne adoptovaný Ježišom. Bežne je to tak, že si rodičia adoptujú

deti, nie deti rodičov. Iba v tomto prípade si Boží Syn adoptoval Jozefa,

ako svojho otca. Jozef sa dal adoptovať až tak, že jeho rodokmeň uvádza

Božie Slovo ako rodokmeň Ježišov. Takto sa zjavil a žehnal vo Fatime,

takto žehná celý svet stále, aj teraz. Prijímajme denne jeho otcovské

požehnanie, ako požehnanie nebeského Otca. Najmä pri pohľade na obraz

svätej rodiny Fatimskej v Lackove pri Krupine, alebo na reprodukciu

obrazu, keď ho máme doma. Prijímajme ho aj na príhovor svätých

Fatimských detí, ktorých relikvie sú v Lackove pod obrazom. Vďaka tomuto

obrazu nám ich poslali ako prvým na svete otcovia biskupi z Portugalska,

na sté výročie zjavení v roku 2017. Svätý Jozef Fatimský, tichý a pokorný

srdcom – žehnaj nás!